Zvyčajne ju hovorí starejší, ale môže to byť aj krstný otec. Dobrý deň Vám prajeme, To som rád, že Vás tu vidím, ale či ste aj vy radi, keď nás tu takto stáť vidíte. Mladý ženích by prišiel sám, no netrúfa si vstúpiť k Vám. Svoju prosbu Vám predkladá. Ja prichádzam k vám ako starejší, lebo sme sa dozvedeli, že vo vašej záhrade vykvitla krásna ruža. Keď ona začala najkrajšie kvitnúť, triafali sa vám kupci. Ale vy ste si ju nedali, pre nás ako pre statočných ľudí ste ju držali. Preto vás prosím a pekne vás žiadam, či nám dovolíte si túto krásnu ružu odtrhnúť a so sebou vziať. Dovolíte? Ďakujem pekne a poprosím prvého družbu, aby spomedzi nás niekde tu, tú krásnu ružu odtrhol a k nám priviedol. Nech sa páči. ( Prvý družba privedie prvú falošnú nevestu, zahalenú bielou plachtou.) Čo nám ide? Milý mladoženích, ja sa ťa pýtam, že či je to tá pravá? ( Ženích odkryje nevestu a nesúhlasí, s čím nemusí súhlasiť falošná nevesta a môže ho prehovárať, že však ona je jeho nevesta…) Takže mladoženích sa rozhodol, že to nie je tá pravá, po ktorú sme prišli… ( Prvý družba privedie nevestu.) Mladoženích, opäť sa ťa pýtam, či je to tá pravá, po ktorú sme prišli …? Spoznal si si ten kvietok, po ktorí sme prišli. Ja by som poprosil, aby ste si navzájom vymenili, mladoženích odovzdá neveste krásnu svadobnú kytičku a mladá nevesta pripne ženíchovi krásne svadobné pierko. Poprosím rodičov, aby sa postavili k sebe. Vážení svadobní hostia, drahí rodičia, už dávno vznešený šalamún hovoril: „Beda človeku samotnému na svete žiť, keď nemá opory života svojho“. Tak aj vaše deti sa rozhodli, zo stavu mládeneckého a dievockého odstúpiť a vstúpiť do stavu manželského. Milý mladoženích, milá nevesta, iste si uvedomujete, že od tejto chvíle musíte všetku lásku a pozornosť venovať jeden druhému. Popritom všetkom nesmiete nikdy zabudnúť na svojich rodičov, ktorí vám dali život, ktorí vynaložili veľa úsilia, aby vás statočne vychovali. Snažte sa svojim rodičom odvďačiť tým, že budú z vás verní manželia a starostlivý rodičia. Nerobte nič takého, čo by zarmútilo vašich rodičov. Tak milí rodičia, všetko im odpusťte, túto ich cestu na Boha poručte. Mladoženích opakuj: Chcem mať vašu dcérušku, nie za kuchárku, ani za slúžku, ale za ženičku blaženú a za manželku váženú. Obaja opakujte: Drahí rodičia, ďakujeme vám za všetko, čo ste pre nás od malička urobili, ďakujeme vám za svoj život, aj za to, že ste nás statočne vychovali. Prosíme vás, odpustite nám, ak sme vám v živote ublížili. Sľubujeme vám, že vám zostaneme vernými deťmi a že vám pomôžeme v chorobe i v starobe. Prosíme vás, nechajte nám stále miesto vo vašich rodičovských srdciach i naďalej. Ešte raz rodičia, ešte vám ďakujeme a za vašu lásku srdečne vinšujeme. By ste v tomto svete mohli dlho žiti, daj že, Bože, daj že s nami sa tešiti. Obraciam sa teraz k vám, drahí rodičia, i keď nie je vám ľahko pri myšlienke, že vaše dieťa odchádza, ale taký je zákon prírody, tak to robí všetko tvorstvo sveta a tak ste to raz urobili aj vy. A keďže vás teraz vaše deti prosia o rodičovské požehnanie, dajte im ho vďačne, veď sa vydávajú na šľachetnú cestu, na ktorej im toto požehnanie bude povzbudením. Ich mladú novú domácnosť zahŕňajte skúsenosťami a radami vášho bohatého života. Keďže týchto mladých ľudí si neberiete len ako zaťa a nevestu, ale od tejto chvíle za druhé deti, prosím mladého zaťa, aby pobozkal svojich druhých rodičov a podobne aj mladá nevesta.